Beckov/Bratislava
19. marca (TASR) - Organizátor slovenského národného hnutia,
publicista, spisovateľ, vydavateľ a teológ Jozef Miloslav Hurban je
jednou z najvýznamnejších slovenských osobností. Okrem svojej literárnej
a novinárskej tvorby či politickej činnosti sa do slovenských dejín,
popri Ľudovítovi Štúrovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi, zapísal aj ako
spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny.
Od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana uplynie v sobotu 19. marca 205 rokov.
Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove do rodiny evanjelického
farára. Vzdelanie mu najprv poskytol otec, v štúdiu pokračoval na
nižšej strednej škole v Trenčíne a v rokoch 1830 – 1840 bol poslucháčom
teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave.
Národné cítenie podnietil v mladom Hurbanovi Ľudovít Štúr, v prítomnosti
ktorého prijal v roku 1836 na Devíne meno Miloslav. Najskôr pôsobil ako
evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, venoval sa tiež kultúrnej a
osvetovej činnosti – inicioval divadelné predstavenia, zakladal spolky
miernosti aj nedeľné školy. Od roku 1842 začal vydávať almanach Nitra a o
rok neskôr sa stal farárom v Hlbokom.
Práve na Hurbanovej fare na západe Slovenska sa v júli 1843 uskutočnili
diskusie, na ktorých spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom
Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka Slovákov
vychádzajúceho z nárečí stredného Slovenska. Štúrovskú slovenčinu
uplatnil v roku 1844 v druhom ročníku almanachu Nitra a v tom istom roku
sa stal zakladateľom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku
Tatrín.
Aj napriek nevôli štúrovcov, ktorí uprednostňovali prácu pre národ, sa v
roku 1845 oženil s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal deväť detí. Jeho
synom bol spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský. S vydávaním literárneho
periodika Slovenské pohľady začal Jozef Miloslav Hurban v roku 1846.
Pracovitý a horlivý Hurban bol tiež vedúcou osobnosťou slovenského
národno-revolučného pohybu v rokoch 1848–1849. Keď sa v Brezovej pod
Bradlom konalo v apríli 1848 národnorevolučné zhromaždenie boli na ňom
prezentované Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej, pod
ktoré sa podpísal aj Hurban. Práve z nich vychádzali tzv. Žiadosti
slovenského národa predstavujúce významný program týkajúci sa nielen
národnostnej, ale aj agrárnej otázky a demokratizácie verejného života
Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Na stretnutí v Liptovskom Mikuláši ich
síce 10. mája 1848 prijali predstavitelia národného revolučného hnutia,
no odpoveďou uhorskej vlády boli zatykače. Hurbanovi sa podarilo utiecť a
spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom sa v júni 1848
zúčastnil Slovanského zjazdu v Prahe. Predsedom prvého slovenského
národného reprezentačného politického orgánu - Slovenskej národnej rady
sa stal v septembri 1848.
V období Bachovho absolutizmu sa z politickej činnosti preorientoval na
duchovnú službu. V roku 1860 získal doktorát z teológie na univerzite v
Lipsku. Spolupodieľal sa na tvorbe Memoranda národa slovenského,
spoluorganizoval Slovenské národné zhromaždenie v Martine (1861) a bol
jedným zo zakladateľov Matice slovenskej, ktorá vznikla 4. augusta 1863.
V článkoch Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny, ktoré uverejnil v
rokoch 1868-1869 v Pešťbudínskych vedomostiach sa vyjadril proti zákonu o
rakúsko-uhorskom vyrovnaní a uhorskému národnostnému zákonu. Za tieto
texty bol istý čas väznený a do väzenia sa dostal aj v roku 1876 za
publikovanie politického článku v Cirkevných listoch.
Hurbanove prvé literárne diela, zväčša básnické, boli písané ešte
biblickou češtinou, ale aj tak sa stali súčasťou formovania štúrovskej
básnickej školy. Písal vlasteneckú a ľúbostnú lyriku. Neskôr sa už
venoval prevažne próze, kde popri historických témach spracovával aj
námety zo súčasnosti alebo cestopisné črty.
Medzi jeho najznámejšie diela patria novely Olejkár (1846), Korytnické
poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov (obe 1847), literárnohistorická
štúdia Slovensko a jeho život literárny (1846 – 1851). Z
literárno-historických prác je tiež významný napríklad Hurbanov
štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr -
Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.